Prečo na Slovensku nemáme Plzeň?

Autor: Peter Jevčák | 26.2.2013 o 22:30 | (upravené 26.2.2013 o 22:36) Karma článku: 6,36 | Prečítané:  840x

Samozrejme, myslím tým Plzeň futbalovú, lebo pod touto značkou sa skrýva aj veľmi dobré a chutné pivo. Vraj.  Ja si však vychutnávam tú Plzeň futbalovú...

 

Včera, pred spaním, som si ešte sumarizoval výsledky odvetných zápasov Európskej ligy UEFA. Najviac, ba až veľmi výrazne rezonovali počiny dvoch českých mužstiev - Sparty Praha no a koho iného druhého, keď nie Viktorky Plzeň.

Mnohí nežičlivci, „kibici“, kecálkovia a tzv. naslovovzatí futbaloví odborníci zvyknú narábať v súvislosti s pražskou Spartou s takými termínmi a pojmami ako je hrdza, nové nátery a i. Čuduj sa svete, táto Sparta privádzala na londýnskom Stamford Bridge skalných „blues“ takmer do kolapsu, keď dlho, predlho, vlastne už aj po 90. min. viedla 1:0 a iba vďaka predsezónnej posile FC Chelsea, Edena Hazarda, po jeho exportnej strele odišla síce s nepostupovou pozíciou avšak s vysoko zdvihnutou hlavou. Sen sa  rozplynul ale hrdosť na klubovú príslušnosť a „rudú“ farbu dresov išla veľmi vysoko.

Viacej však chcem hovoriť o Plzni. Čo sa nepodarilo Sparte,  v tom sa zaskvela Viktoria . A v akom štýle!  „Plzeňáci“ vyrobili terno už v prvom zápase na prestárlom štadióne San Paolo v Neapoli, kde priam šokujúco vyhrali 3:0. V domácej odvete sa  očakávalo, že si  náskok, možno aj s ťažkosťami ustrážia. A oni nielen že ustrážili, ale senzáciu z Neapola potvrdili aj doma. Takže, žiadne betónovanie ala betón – Prešov, či dobre známe milánske „catenaccio“.   Domáci hrali to, čo je pre nich už také typické, ba až prirodzené, čo nesie určitú pečať kvality, cieľavedomosti, nenáhodilosti. Nie, nie som futbalovým odborníkom, ani sa ním do budúcnosti nemienim stať, ale mám rád túto hru hier, osobne sa poznám s mnohými corgoň ligovými futbalistami, mám medzi nimi dobrých priateľov, kamarátov. Trebárs takí Cessayovci Momodou a  Ali, Lester Peltier, Zdeno Štrba, juhoafričan Waseem Isaacs, brankár slovenskej 21-ky Patrik Le Giang a niektorí ďalší. Vždy si pre mňa nájdu čas aby sme sa porozprávali. O všetkom. Hlavne o futbale. Takže, i z toho pohľadu môj záujem o futbal...

Poďme ale späť k Plzni, ktorá to „válí jedna radost“, ako to zvyknú vravieť bratia Česi. Náhoda? Zázrak? To povestné štastíčko? Ja si myslím, že z každého rožka troška, ale hlavne výsledok cieľavedomej, vytrvalej klubovej práce. Lebo iba tak sa môže zrodiť niečo také, ako je  vyradenie aktuálne druhého mužstva talianskej série A z pohárovej Európy, na české pomery (nehovorím o našich)neslýchaným,nevídaným sumárom dvojzápasu v pomere 5:0. Nezabudnime – odvážnemu aj šťastie praje!

Úprimne, tieto výsledky českým fanúšikom veľmi závidím...  Prečo to nepovedať na rovinu. Zároveň s tým, položiť si aj otázku – prečo v Plzni, na Sparte áno, v krajine od Tatier k Dunaju nie!?

Keď som sa zamyslel, kto zo slovenských mužstiev má potenciál tento úspech Sparty a Viktórie napodobiť, ma s výnimkou MŠK Žilina a bratislavského Slovana nenapadlo nič. Keby  aspoň v Žiline a v Bratislave. Ale nie je to skôr v rovine chcenia, túžby, vidiny fanúšika tohto nášho slovenského, uboleného a ťažko skúšaného futbalu? Ako sa to stalo, že z priemerného, možno až podradného mužstva v západných Čechách sa stal zrazu obávaný tím pohárovej Európy ? Nemala k niečomu podobnému nakročené  pred dvoma rokmi aj naša Žilina ? Kam sa podeli ódy, spevy, chvála, veľké reči ...

Ako som už povedal, nepasujem sa za analytika, no najväčšiu chybu, nedostatok vidím v celkovom prístupe k riešeniu futbalových problémov na Slovensku. Kde,kto v médiách vystupuje z tribúny odbornosti a futbalovej  moderny, v parlamente sedí zmocnenec vlády pre šport (?), bývalý futbalový tréner, snáď aj odborník, ak chcete, SFZ disponuje  výkonnými orgánmi,  výbormi a kto vie ako sa tomu  všetkému hovorí,  kvalita nášho futbalu, tak ligového ako aj reprezentačného je nízka. Dokonca aj keď sa „zablýska a sem tam zahrmí“ na lepšie časy, veľmi rýchlo spadneme naspäť do suterénu, vlastne do našej, vyšliapanej a istej reality. Po ruke máme príklad  MŠK Žilina, kde tiež išlo všetko ako po masle, nádeje boli veľké, opodstatnené, podobne ako v prípade Viktórie Plzeň. Česi urobili veľký skok, Žilinčania iba paberkujú. V čom to asi je?

Dovolím si tvrdiť, že rozdiel je hlavne v oblasti akejsi celostnej mentálnej prípravy, v stupni klubového sebavedomia a zdravej kritičnosti v tom pozitívnom slova zmysle ale aj  v administratívnej, personálnej činnosti  klubu. Zatiaľ čo v Plzni  vyvinuli maximum úsilia aby zachovali hráčsky káder bezo zmien, čo sa im napokon s výnimkou odchodu Petra Jiráčka, Václava Pilaře, Honzu Rezeka   podarilo, funkcionári Žiliny sa  naopak, akoby pustili do systematického výpredaja hráčov. Veď hneď po Lige Majstrov z mužstva odišli skúsení borci ako Mário Pečalka, Tomáš Oravec či „srdce tímu“ a kapitán Róbert Jež.  Keď porovnáme káder ktorý mal napríklad  tréner Pavel Hapal k dispozícii na Ligu Majstrov a s čím disponuje v súčasnosti  tréner  Štefan Tarkovič vidíme, že v mužstve zostalo iba 8 hráčov,  s akými, takými  skúsenosťami z Ligy majstrov. Mohol niekto od Žilinčanov čakať niečo viac?...

Ďalší problém je v otázke trénera. Kým v Plzni trénuje už od roku 2008 žilinský ex-tréner Pavel Vrba, ktorý dostal a využil dôveru  od manažmentu Plzne,  za ten čas sa v Žiline vystriedali štyria tréneri a v júni zasadne na lavičku piaty tréner Guľa. Veru dobre urobili Plzenčania, že  Pavla Vrbu nepustli do role reprezentačného trénera na Slovensko. Lebo v tých našich podmienkach by zhasol, A mužstvo Slovenska by bolo tam kde je, úspech Viktórie by bol ten, tam ...

Takže okrem častých zmien trénerov je povšimnutia hodné  aj obdobie,  v ktorom spomínaní tréneri o svoje miesto prišli.  Hapal - týždeň pred prvým ligovým kolom, Nosický - 8 kôl pred koncom sezóny, keď jeho tím dokonca viedol corgoňligovú tabuľku, navyše sa  kvalifikoval do semifinále Slovenského pohára,  Adelaar -  skončil deň pred začiatkom zimnej prípravy, pripusťme, že avizovaná atraktívna holandská hra sa nedostavila, súčasný tréner Tarkovič je poverený vedením tímu do konca sezóny, potom ho vystrieda tréner Adrián Guľa... je toto všetko vôbec pre futbalového priaznivca, laika vstrebateľné, pochopiteľné? Ale hlavne užitočné ? Alebo je to všetko inak a ja si to iba myslím ?

Kapitolou samou o sebe sú fanúšikovia a ich priazeň, oddanosť. Pred zápasom v  Neapoli na otázku či sa teší na 50 tisícovú podporu domácich odpovedal  kapitán Plzne Pavel Horváth, že samozrejme áno, veď, čo by dal za to keby aj v Plzni bol pravidelne natrepaný štadión a kompetentní by museli uvažovať s rozšírením jeho kapacity prinajmenšom o dvojnásobok.    Pavel je aj tak spokojný, lebo  v priemere 10 tisíc divákov na zápas  nie je vôbec nič výnimočné,  ľudia na ich zápasy chodia s nadšením a hráči ich rešpektujú lebo vedia, že futbal sa hrá  hlavne pre nich.

Čo ale povedať na to, keď  v Žiline si vedenie klubu odklonilo priazeň fanúšikov  predraženými lístkami na  Ligu Majstrov alebo zbytočnými opatreniami voči svojim  skalným, ktorí potom ako bumerang skrášľovali prístup k štadiónu rôznymi transparentmi, letákmi a výzvami v zmysle – spamätajte sa, neignorujte nás, lebo fanúšik, priaznivec a priateľ žilinského futbalu patrí k MŠK ako voda k životu. Čomu a hlavne komu teda pripísať na konto, že  divácke návštevy na, v súčasnosti najmodernejšom štadióne, vyvolávajú  smútok, rozčarovanie a nepochopenie zároveň,  u celej futbalovej verejnosti na Slovensku ?

Podobných otáznikov sa akosi spontánne, núka viacej. Trebárs, taká klubová hráčska „špajza“, zásobáreň, rezervoár. Býva dobrým zvykom, ba až pravidlom, zákonitou nevyhnutnosťou, že zdravé, životaschopné a cieľavedomé kluby majú svoje B tímy,  niektoré veľkokluby majú dokonca aj „céčka“ a vedia prečo.  Žilina tiež mala svoj B tím v tretej slovenskej lige (2. liga- Východ). Hrali v ňom mladí talentovaní hráči, ako napríklad Emil Le Giang, Michal Janec, Mišo Škvarka, Patrik Šimko,  potom niektorí súčasní  hráči z A tímu, ako brankár Dúbravka,   po zranení sa tu rozohrávali Piaček, Mabouka ...

Po sezóne 2010/2011 (sezóna v ktorej sa Žilina predstavila v Lige Majstrov) sme z médií zachytili, že B tím Žiliny končí a že ho  presúvajú do niektorej z  obcí blízko Žiliny, ktorá hrá v regionálnej súťaži. Z môjho pohľadu je to obrovská chyba. Samozrejme s B tímom sa spájajú aj finančné náklady, ale po štarte v Lige Majstrov bol predsa chod klubu zabezpečený  veľmi dobre, či nie ?

A čo súčasnosť ? V  žilinskom kádri čoraz častejšie môžeme vídať  hráčov vo veku starších, ale aj  mladších dorastencov. Samozrejme, sú to talenty a môžu to dotiahnuť ďaleko,  ale nie  je to pre nich veľký skok ? Zvládnu to, nezvládnu ? Nemali  by naberať skúsenosti v dobrom, hráčsky vyspelom  B tíme a postupne, plynule, na základe trvalejšej výkonnosti prechádzať  do áčka,  ako sa to robí snáď všade vo svete ?

Stačilo. Idem spať. Nech sa starajú iní. Ja ale ostanem pri tých mnohých, nejasných, nezodpovedaných otázkach. Aj naďalej, sústavne a stále  budem  zvedavý akým smerom sa bude futbal v Žiline uberať.  S  jasným presvedčením a vierou,  že sa MŠK vráti späť na pozíciu ktorá mu pristane a nebude  iba provinčným klubom, akousi  „medzistanicou“ na prestup mladých hráčov do zahraničia. Pritom to nemusí byť ani tak ťažké. Len treba oprášiť to staré, známe príslovie „príklady priťahujú.“ Pravdaže, mám na mysli príklady najčerstvejšie, s visačkou kvality made in Viktoria Plzeň a nevynechajme ani pražskú Spartu ...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?